Tak sme u nás mali takú riadne výživnú extrémnometalovú ponuku. V prvom rade rozhodne nie neznámu a nie bezvýznamnú USBDM bandu zo San Diega, navyše s frontmanom, ktorý sa vypracoval na jeden z vokálnych pojmov scény, k nej jednu do „moderny“ vrhnutú austrálsku ukrutnosť, tiež rozhodne patriacu k tomu významnejšiemu, a tá si so sebou na turné vzala aj tu síce v podstate neznámych, ale určite solídnych klasickejšie smrťácky ladených krajanov. A na túto ponuku, ktorá rozhodne mala čím osloviť, bolo v stredu v klube hádam tridsať ľudí, a to už možno aj vrátane samotných účinkujúcich a personálu. Pretlak koncertov? Technické detmetále týždeň predtým dopadli návštevnícky veľmi slušne a ja rozumiem tomu, že ak niekto robí za všivavých slovenských päť stoviek a má rodinu, tak mu nevydá. Medzi nami, nadmiera akcií je témou už aj v o dosť lepšie situovanej Prahe, takže tu sa niet čomu čudovať. Alebo sú „fanúšikovia“ týchto žánrov fanúšikmi leda tak na nete a naživo nech situáciu zachraňujú starí otcovia. Kurva, však my tu tiež nebudeme večne. (Smeje sa, prečo vlastne?) Ok, takto asi, ak sa cítiš byť fanúšikom, aj konkrétne spolky sa ti páčia a v stredu ti nič (chechtáky, robota, rodinné situácie atď.) nebránilo v tom, aby si na koncerte bol, daj si facku, obzvlášť ak si z KE, nebudem predsa čistiť žalúdok niekomu, kto by sem musel zopár hodín cestovať, je tu bazmeg štvrť milióna ľudí, dať dokopy 50 kusov, nech akcia nejako vyzerá, nemá čo byť problém.

Keďže Lucasove koncerty sú profi už tak dlho, že nejaké amatérskejšie začiatky si ani nepamätám, o pol ôsmej na pódium vleteli ETERNAL REST z Brisbane z tropického austrálskeho Queenslandu. Lokalita by zvádzala k myšlienke, že štvorica zmastí nejaké ponuré deathmetalové hukoty, ktoré zložili snáď samotní Starobylí z kozmu, ale nie, ER sú trochu inde než PORTAL a celá táto škola. Retrospektívne celkom ľutujem, že som si ich tvorbu nestihol vypočuť pred koncertom, užil by som si ju viac, takto bez prípravy to bolo ako „štyria nemetalovo, až absolútne obyčajne vyzerajúci týpci hrajú klasický nadupaný death metal, ktorý rozhodne neurazí, ale ani nezrazí z nôh“. Aj tak však mali niečo do seba, inak by som si dodatočne nepustil ich tri roky starý album „Prophetic“, čo je celkom slušné mäso, skôr temný, namlátený a priamočiary death metal s atmosférou NILE aj s podobne „sandersovským“ vokálom. Ani sa nečudujem, staré civilizácie sú témou aj pre týchto Austrálčanov. Naživo energické, frontman strúhal zlé ksichty, rád ich uvidím niekedy nabudúce.

Nasledujúci WHORETOPSY z Melbourne sú textovo i graficky presne to, čo v súčasnom brutale ide celkom mimo mňa, jak sa vraví, hlavne veľa rozmárovaných ženských na obaloch a v textoch, ale prečo sa na to na chvíľu nevykašlať a nepobaviť sa naživo. Keď nič iného, na pódium nastúpila extrémnosť s vlasmi, plno rozkrútených chobotníc, to tak nostalgicky poteší, keď kapela nevyzerá ako parta účtovníkov, čo si rachotením upúšťajú paru, a kvinteto s dvoma gitarami bolo naživo valec ako sa patrí. Hudobne viac – menej breakdownový deathcore strihnutý slam i technickejším brutal death metalom, malo to šťavnaté gitary, pomerne namakanú basu a nový vokalista, len osemnásťročný Zac Bergholtz (tyvole, ten keď sa narodil, bola už BDM scéna rozbehnutá a že dnes na nej hrajú parchanti, čo by vám mohli hovoriť otče, je celkom divný pocit) je zver so slušným potenciálom, guľometné growly, zúrivý deathcoreový rev aj nepríčetné škreky dával bezchybne. Samozrejme bol veľkou devízou zvuk, to je tu už zvykom, a skromný počet ľudí vydal aj na kotol, v ktorom ste mohli vidieť aj členov CONDEMNED, a tí nás na záver rozmetali.

„Realms Of The Ungodly“ odo mňa pred piatimi rokmi vyfasoval koľko vyfasoval, proste slušný album, ktorý doplatil na to, že z neho trčalo pár vecí, ktoré ma na polovici súčasného USBDM serú – nebavil ma zvuk, obzvlášť bicích, linky miestami dosť tuctové atď. Bez ohľadu na to vec, na akú sa proste ide, keďže skupina s takým potenciálom s vysokou pravdepodobnosťou naživo prekvapí príjemne. Okrem toho na turné hosťuje dnes už bývalý vokalista Angel Ochoa a ten chlapík je pojem, jeden zo súčasných majstrov vokálnej neľudskosti, presvedčíte sa u DISGORGE aj u CEPHALOTRIPSY. Jedna gitara – Steve Crow, basa – Ryan Taylor, bicie – Tyson Jupin, oslávenec, pre ktorého frontman v publiku skúšal zohnať „bližšie neurčenú rastlinnú sušinu“ a Angel s mikrofónom naživo urobili BDM peklo za 10/10, tam skrátka bolo treba byť. Zhodou okolností je Steve jediným pôvodným členom, Ryan a Tyson prišli až po „Realms“, preto napríklad odznelo viacero kusov z novinky, ktorá vyjde začiatkom budúceho roku a šancu jej dám určite.

Naživo rozhodne celé dobre, mohutný zvuk a vokály, o ktorých možno niektorí pochybovali, že toto sa dá zo sústavy žalúdok/bránica/pľúca/hrdlo/ústa dostať. Ale dá sa, mnoho momentov typu „vypúšťajú bazén“, frázovanie kruté, kadencia niekedy bojovala o prvenstvo s náklepmi po rytmičáku, skrátka zloba. Ohlas u publika búrlivý, CONDEMNED si akciu užívali, bodaj by aj nie, na začiatku turné im dala agentúra vyžrať zopár podrazov typu „koncert sa nepodarilo vybaviť a vyspite sa v dodávke“, tuto bolo všetko fajn, len ľudí mohlo byť viac, tie kapely si to zaslúžili. Od pol ôsmej do desiatej masaker na tri spôsoby, toto kedykoľvek, až pokým Lucasa neomrzí dávať si darčeky za niekoľko sto eur. Zatiaľ sa pomaly môžeme tešiť na POSSESSED, ABSU a BELPHEGOR na Mikuláša, tam bude v lepšom prípade šedivo, ale hlavne nech je hojne.